Sú neslávnou vizitkou našich miest a obcí. Niektoré boli alebo ešte sú majetkom obcí a miest a na ich katastrofálnom technickom stave sa podpísala aj neschopnosť predstaviteľov samosprávy vložiť sa do hľadania spôsobov ich obnovy a nového využitia. Vždy je jednoduchšie povedať, že sa niečo nedá, neschválili nám peniaze, neprešiel projekt, neodsúhlasil to pamiatkový ústav, alebo predáme to za 1 Euro, nech to máme z krku. Niektoré budovy dopadli tak zle zas pre majetkové spory, zhabanie banky, výpaľníctvo .., dôvodov môže byť viac, ale jedným z nich sú vždy peniaze. Každá táto budova má však svoj jedinečný životopis a zaslúžila by si opravu.
Budovy v tirolskom štýlena Banisku pri vstupe do Brezna od Banskej Bystrice boli postavené ako súčasť areálu Maďarskej kráľovskej poľnohospodárskej školy v roku 1900. Okrem hlavnej budovy školy vo vedľajšej budove boli byty pre učiteľov a v ďalších pre šafárov, bírešov a tiež stajne pre dobytok. Neskôr to bola štátnaroľnícka škola a dosť dlho aj internát pre hotelovú školu.
Synagóga v Brezne na Štúrovej ul. bola postavená v prvých rokoch 20. stor. Projekt a stavbu synagógy zrealizoval v priebehu dvoch rokov Peter Payerberger. V roku 1930 bola synagóga zrenovovaná. Po deportácii židov v roku 1942 prestala slúžiť svojmu účelu. V rokoch 1950 -1984 v nej Poľnohospodársky nákupný podnik skladoval obilie. V roku 1984 mesto Brezno synagógu odkúpilo od Ústredného zväzu židovských náboženských obcí s cieľom zrekonštruovať ju a využívať objekt ako viacúčelovú kultúrno-spoločenskú sálu.
Budova chátra a aj keď sa využíva na výstavy a koncerty, v zime je prázdna, nevykurovaná. Zateká do nej, omietky sú plesnivé, a vonkajšia fasáda sa odlupuje.
Ako to vyzerá v okolitých obciach?
Ako to vyzerá inde?
Svoje ruiny majú napríklad aj v Tatrách.
No a potom sú tu budovy omnoho staršieho dáta, s ktorými si ťažko poradia aj najšikovnejší starostovia.
No a v dezolátnom stave majú budovy aj v našich najnavštevovanejších mestách, napríklad v kúpeľoch.