Je to už dvadsať rokov dozadu, čo sme sa s kamoškou vybrali na pešiu túru zo Stratenej do Dediniek. Cestou sme stretli poľského turistu, ktorý sa nás chcel opýtať na jaskyňu, ktorú mal zakreslenú v mape. Nepoznali sme jaskyňu s tým názvom, vytiahli sme teda mapu a s údivom sme porovnávali, koľko informácií sa na našu turistickú mapu vydanú VKÚ Harmanec nedostalo. Je to možné, aby Poliak si v Poľsku mohol kúpiť podrobnejšiu mapu Slovenského raja, než akú si môžeme na Slovensku kúpiť my Slováci?
Dúfala som, že časom sa to zmení a aj pre obyčajných ľudí na Slovensku budú onedlho dostupné presnejšie mapy Slovenska.
Bohužiaľ, stále to tak nie je. Poliaci, Česi, Nemci,.. lepšie poznajú našu krajinu, než my Slováci. V mnohých našich mapách nie je zakreslených či pomenovaných veľa významných a pozoruhodných objektov.
Príkladom toho je napr. i Medvedia štôlňa v Žiarskej doline, ktorú možno považovať za najdlhšie dochované banské dielo v Západných a Vysokých Tatrách. Na turistickej mape mapy.hiking.sk však chýba.
Piktogram štôlne, či bane na mape chýba
Kým medvedia štôlňa nebola oficiálne sprístupnená verejnosti v apríli 2012, ani mnohí tunajší o nej nevedeli. Avšak turista z Čiech sa na fóre web stránky www.stolna.sk priznáva, že stôlňu mnohokrát navštívil a jej sprivatizovaním bol nemilo prekvapený.
Ja som naopak rada, že štôlňu do svojho "nájmu" zobralo niekoľko nadšencov, ktorí ju spropagovali, zabezpečili a zatraktívnili tak, že môže byť príjemným bodom programu návštevníkov Liptova a výletným miestom aj pre miestnych ľudí.
Jedna vec je môcť bádať na vlastnú päsť a druhá vec je ísť s istotou preskúmanou štôlňou so sprievodcom, ktorý svojím výkladom obohatí vaše vedomosti.
Sprievodca ukazuje miesto zlomu
Nás sprevádzal pán Ivan z Dolného Kubína. Keby som za mojich študentských rokov mala takéhoto vyučujúceho, hneď by chémia a prírodopis mali pre mňa iný význam a chemické rovnice a určovanie nerastov by boli mojím hobby.
Smerovník na parkovisku za Žiarom.
Štôlňa sa nachádza cca 7 minút chôdze od parkoviska v ústí Žiarskej doliny smerom na Žiarsku chatu pod vrchom Baranec.
Vstup do Medvedej štôlne, vyrazená chodba a permoník s brotvanom pri pokladni.
Jej otvor je približne 20 m napravo od cesty vo výške 4 metrov. Prevádzkovatelia štôlne návštevníkov vítajú upraveným okolím a informačnými tabuľami. V zime pozývajú ohriať sa do útrob 505 m dlhej štôlne pri teplote 8 °C, v lete sa zase ochladiť. Ako bonus je prvých 30 - 50 m po pokladňu zadarmo.
Ešte som nebola ani pri pokladni, keď mi hlavou prebehli myšlienky: "Treba mi vôbec ísť ďalej ako po pokladňu? Čo viac môžem vidieť než vyrazenú chodbu v skale?" Nič objavné som nečakala a predsa,...
Výstava minerálov za pokladňou
Vošla som do "živého" organizmu tajomného podzemia. Štôlňa bola razená v pevnej hornine a tak skoro celý úsek sprístupnenej trasy je bez výdrevy, či betónovej výstuže.
V žiadnej štôlni na Slovensku sa nedajú lepšie sledovať žily hornín. Ak ľudia v minulosti horniny vnímali ako živý organizmus, lebo ich videli strácať sa, rásť, krvácať, ľahko by sa tomuto názoru dalo podľahnúť práve tu. Náteky limonitu vyzerajú ako čerstvá krv.
Krv zeme - náteky limonitu
Spoločníkmi baníkov boli potkany. V čase jedenia si prišli pýtať svoje sústo a jedlo si brali z rúk stavajúc sa na zadné nohy. Ich žiariace oči v tme pripomínali svetlo olejového kahanca. Baníci ich nikdy nezabíjali. Potkany boli spoľahlivými indikátormi nebezpečenstva. Ak utekali z bane potkany, vedeli, že musia aj oni. Pred banským nešťastím sa im mohol zjaviť aj biely permoník so zdvihnutou rukou.
Permoník varuje pred nešťastím.
Zaskočilo ma vidieť tu salamandre, ktoré sa prisudzujú k ohnivému živlu. Keď salamandre vyniesli na povrch správu o zlatom a striebornom bohatstve Štiavnického podzemia, nesignalizujú to isté aj na tomto mieste?
Vraj ak sa salamandra dotknete suchou rukou, popáli vás.
Zlato sa vo Vysokých Tatrách s prestávkami ťažilo 4. storočia. Najromantickejšou a povesťami najopradenejšou lokalitou bol Kriváň. Prvé štôlne pri Škaredom žľabe dal otvoriť kráľ Matej Korvín. Na konci 15. storočia tu ťažiarske práva získal aj Jakub Fugger. Čoskoro sa však preukázala náročnosť a nákladnosť ťažby na Kriváni, a aktivity svojej spoločnosti "Kruh šťastia" ukončil.
V 16. storočí iniciátorom banského podnikania na Kriváni bol Maximilián II. (1527-1576). Za jeho panovania vybudovali banskú cestu z Belanského na Vyšnú Priehybu, kde otvorili štôlňu na ťažbu zlata. Pod Veľkým žľabom vybudovali stupy na drvenie zlatej rudy. Krivánske zlaté bane sa nachádzali v nadmorskej výške 1600 - 2300 m n.m.
Nerentabilnosť ťažby donútila kráľa darovať krivánske bane Smrecsanyiovcom, ktorý ich prenajali Prokopovičovcom, Kiszleyovcom, Demkovcom, Szentiványiovcom. Stagnácia pretrvávala od 2. polovice 16. storočia, celé 17. storočie. Na začiatku 18. storočia tu pomocou najmodernejšej technológie dolovali Banskoštiavničania, ale aj tí to v roku 1718 vzdali.
O banskej činnosti v okolí svedčia aj názvy, napr. Baníkov a Baníkovské sedlo, Huty, Podbanské, Nadbanské, Banský žľab (Kriváň), Kôprová dolina (z nemeckého Kupferova dolina), Meďodoly, Medené lávky, Medená dolinka (Vysoké Tatry), Karbunkulový hrebeň, Železný štít, Železná brána.
Baranec v minulosti volaný aj Štít.
Opustené bane pod vrchom Štít, ktorý by mohol byť dnešným Barancom, uvádza v Notitii Hungariae Matej Bel (1737) . Na strane 517 spomína aj to, že nezriedkavo tam po zlate a striebre snoria cudzinci, zatiaľčo naši ľudia zlatú a striebornú rudu nepoznajú, alebo o ňu nestoja. Vznešená rodina Smrečániovcov nie tak dávno zriadila tam lejársku dielňu, potom ju však nechala tak, keďže výnosy nezodpovedali nákladom.
V roku 2012 sa Smrečania pustili do rekonštrukcie šindľovej krytiny sanktusníka a hlavnej veže gotického kostola Očisťovania Panny Márie z r. 1349 . V kríži na streche kostola našli poskladaný papierik - odkaz minulých genereácii, ktorý avšak bol v zlom stave a putoval do rúk reštaurátora. Táto fotka je ešte z r. 2011.
Sem tam niekto štôlňu spomenul, ale neudal o nej žiadne relevantné informácie, ani ju celú nepreskúmal. Z 30-tych rokoch 20. storočia je o nej zápis v obecnej kronike Žiaru, no kronikár nevedel, aké kovy sa tu dolovali. Možno táto neinformovanosť vyplývala aj z toho, že Medvedia štôlňa nepatrila pod Žiarsky kataster, hoci je v Žiarskej doline a nefárali v nej ľudia zo Žiaru. 20-ročný úsek 19. storočia, keď bola štôlňa razená, bol po 100 rokoch už zabudnutou históriou.
Hoci je Medvedia štôlňa dobre prístupná chýbajú presné informácie o jej vzniku a majiteľoch. Dá sa síce vychádzať z r. 1832, dátumu vyrytého na stene pri prvom rozdelení chodieb a dátumu 1811 v závale. Boli to roky pred priemyselnou revolúciou.
V tom období tu mohli ťažiť Szentiványiovci z Liptovského Jána, ktorí dolovali aj na Boci.
Kostol v Liptovskom Jáne.
Začiatkom 20. storočia boli známi tým, že radi hýrili. Ich dlh na daniach bol tak vysoký, že museli predať lesy, alebo sa dostali do dražby. Hybiania mali vtedy v uhorskom sneme dvoch krajanov, jeden z nich bol ministrom spravodlivosti a zrejme od nich dostali tip na odkúpenie Szentiványiovských lesov. Aby na kúpu zozbierali potrebné množstvo peňazí, svoje lesy vyklčovali na holiny a drevo predali. Zvláštne je, že obidvaja hybiansky politici (Ján Ružiak a Bartolomej Lányi) zomreli v tom istom roku, keď sa Hybiania dostali v obrovskému urbáru (1921).
Po ťažbe sa vraj nezachovali žiadne haldy a tak sa predpokladá, že hlušina z bane mohla byť použitá na stavbu cesty medzi Okoličným a Liptovským Hrádkom. V tejto hornine je prítomný v malom množstve titán, ktorý sa ťažko získava a ak by to bolo tak, tak už od 19. stor. sa dá povedať, že máme najdrahšie cesty na svete. Podľa objemu bane sa odhaduje, že jeden cm štôlne stál v prepočte 5 Eur. No vzhľadom na prítomnosť limonitu je možné, že rúbanina bola spracovaná v niektorom blízkom železiarskom podniku (Podbiel alebo Liptovský Hrádok).
Vážnica hrádockého železiarskeho podniku, ktorý postavili r. 1792 a fungoval do r. 1873. Dnes je v ňom expozícia o baníctve a železiarstve a kvôli fundovanému výkladu sa ju oplatí vidieť. Bohužiaľ otvorená je väčšinou len počas víkendov od 12.00 do 14.00 hod.
Nachádza sa tu aj pyrit - mačacie zlato, ktorý vo vlhkom prostredí oxiduje a vzniká kyselina sírová, čo negatívne ovplyvňuje prostredie, keď vznikajú kyslé banské vody. Z pyritu vraj v bývalej Juhoslávii vyrábali šperky.
Chodby tejto štôlne v porovnaní s ručne razenými kresanicami sú neobvykle vysoké, majú 2 m a šírku 1,7 m. Evidentne sa tu rúbanina prepravovala vozíkmi. Odpoveďou, prečo sú chodby tak vysoké, by mohlo byť aj to, že za 2. sv. vojny tu bádali po drahých kovoch Nemci a tí mohli staré chodby rozšíriť. Narazili na antimón, ktorý sa používa ako prísada do viacerých zliatin, z ktorých najznámejšie je tvrdé olovo a písmovina. Sulfid antimonitý sa používa v pyrotechnike a zápalkárskom priemysle.
Miesto, kde začína zával. Našla sa v ňom karbitka. Ostatné svietidlá sú dokumentačné.
Štôlňa je po zával dlhá cca 300 m. Pokus o odkrytie závalu sa nepodaril a tak hlavami ďalej víria fantastické predstavy, kam až mohla štôlňa viesť. Žeby popod vrch Baranec až do Poľska a pašovala sa tadeto poľská soľ?
Ak sa nepodarí odkryť zával, tak aj vlastným pričinením môžete o nejaký centimeter priblížiť hranicu k Poľsku. Treba len vziať do rúk kladivko a želiezko.
Zvyšky druhej, menšej asi 15 metrovej štôlne, sa nachádzajú vraj na ľavej strane doliny, vo svahu tesne nad potokom, niekoľko desiatok metrov vyššie (severnejšie), v geologickom pokračovaní polohy amfibolitov.
Na sprístupnení medvedej štôlne sa podieľali aj ľudia zo Stanišovskej jaskyne, do ktorej máte po návšteve štôlne vstup za polovicu.
Malá Stanišovská jaskyňa v Jánskej doline je sprístupnená verejnosti od roku 2010 celoročne. Dĺžka jej chodieb je 871 m. Hlavná chodba jaskyne má len 177 m a práve tadiaľ vedie prehliadková trasa, ktorú návštevníci obídu približne za 55 min. vystrojený čelovkami, pretože jaskyňa nie je osvetlená. Za prvý rok jaskyňu navštívilo 7142 platiacich návštevníkov a sprevádzalo ich 18 sprievodcov. Ja som jaskyňu navštívila 3x, zakaždým s iným sprievodcom a zakaždým to bolo zaujímavé. Jaskyňa je totiž tvárna, v zime sa pri vchode vytvárajú ľadové kvaple a zas hlbšie vnútro aranžujú jaskyniari. Schováva sa tu Pipi dlhá pančucha, na svoje obete čaká obrovský jaskynný pavúk a láka to sem aj duchov a strigy. No dočkáte sa aj odborného výkladu o vzniku jaskyne, vrásnení atď., fundovaných informácií, ktoré sa však ťažko udržia v pamäti.
