Krásna Hôrka vo fotografiách

Autor: Jana Perásková | 15.10.2010 o 17:22 | (upravené 11.3.2012 o 16:23) Karma článku: 11,10 | Prečítané:  10256x

     7 km od Rožňavy smerom na Košice sa na obzore vynára nenápadná silueta hradu. Vyzerá zachovale, hrubé múry zomknuté do trojuholníka však len akosi čupia na homolovitom kopčeku. Neoslňujú farebnou fasádou, neudivujú vycifrovanými vežičkami,... A predsa,... sprievodkyňa hradu sa nás snaží presvedčiť, že medzi tými chladnými, smutnými múrmi, viedla šľachta prepychový život.

01nadvorie.jpg

Druhé nádvorie

     Prehliadku začíname v hradnej kuchyni. Do očí mi udrú vyleštené medené hrnce na otvorenom ohnisku a okamžite sa mi v hlave vybaví najnovšia ponuka luxusného medeného riadu zo zásielkového katalógu s titulom VARÍME AKO NA ZÁMKU. Poteším sa predstavou, že aj ja by som si mohla variť ako na zámku. K čomu však slúžil ten prístroj s ozúbkovanými kolieskami si nedokážem ani tipnúť.

03kuchyna.jpg

Hradná kuchyňa

     Sponad dverí sledovalo služobníctvo "Božie oko". Nakreslené je v trojuholníkovom ráme s textom po stranách: "Providentia Divina maneat sempiterna, (17) in arce Krasna Horka (46)". Po latinsky neviem,
výklad sprievodkyne si nepamätám, tak som si to dovolila preložiť takto: "Prezieravosť božia trvá večne (17) v komnate Krasna Horka (46).

04bozieoko.jpg

Božie oko

     Ak tie čísielka rozdelené na dve časti znamenajú rok 1746, bola to doba Márie Terézie. Jej obraz,  obraz jej syna Jozefa II. a iných potentátov tej doby ako napríklad Napoleona visia v ďalšej miestnosti, ktorá mohla byť jedálňou.

05jedalen.jpg

Jedáleň, obraz Jozefa II., cínové riady

     Pomyslela som si, že keď sa grófka Mária Festetichová na prelome 18.- 19. stor. sťahovala z hradu do kaštieľa, mohla tu spokojne zanechať všetko to, na čo sa vôbec netúžila pozerať, napríklad na obraz Napoleóna. No módna vlna Napoleóna a jeho kult museli byť veľmi silné, keď aj v kaštieli Betliar, ktorý bol obývaný do r. 1943 sa dodnes ukazuje oddychový salónik v napoleónovskom štýle.

05jedalen2.jpg

Jedáleň

06cajovna.jpg

Čajovňa

07herna.jpg

Herňa, tu sa ako vzácnosť ukazujú tri basetové rohy

Cez čajovňu  so zelenými poťahmi sme prešli do hudobnej siene s herňou. Tu sa ako vzácnosť ukazujú basetové rohy.

09nadvorie.jpg

V podbráni sú okrem erbov, nainštalované aj palné zbrane a veľký mlynský kameň

V treťom podbrání sú nainštalované erby vlastníkov hradu Krásna Hôrka:

erb Mariássyovcov - staviteľov hradu (na štíte majú zobrazeného bojovníka od pása hore, ktorý nad hlavou drží halapartňu?),
erb Bebekovcov (dvojkríž s chocholom na vrchu),
erb Andrássyovcov (dva levy postavené na zadných nohách, ktoré prednými labami držia korunku).

08delo.jpg

Jedno z diel Františka Bebeka zo 16. stor., ktoré ulial zo zhabaných kostolných zvonov

     Mariássyovci sú uvedení ako vlastníci Krásnej Hôrky v rokoch 1290 - 1352. V roku 1290 im Bebekovci
predali časť gemerského územia, súčasťou ktorého bolo aj panstvo Krásna Hôrka. Synovia Detrika Szára z rodu Ákošovcov (z  nich pochádzajú Bebeckovci) sa usilovali znovu získať predaný rodinný majetok, ktorý ich otcovi a ujovi roku 1243 daroval kráľ Béla IV. za pomoc v bitke proti Tatárom na rieke Slanej.  Z listinného materiálu okolo majetkových sporov sa tak dozvedáme, že r. 1333 sa Krásna Hôrka spomína už ako hrad - castrum. Spor trval až do roku 1352, keď ho získal Dominik Bebek.

10gotickyhrad3.jpg

Najstaršie jadro hradu malo obytný palác, vežu a obranný systém,... táto časť vyhorela a nebola obnovená do pôvodného stavu

      Bebekovci sa  vyšvihli až na kráľovský dvor a zastávali najvyššie dvorné hodnosti, napr. úrad uhorského palatína.  V nestabilných časoch, bojoch o trón manévrovali z jednej strany na druhú. Na hrade zriadili peňazokazeckú dielňu,v ktorej razili mince s podobizňami oboch panovníkov Jána Zápoľského aj Ferdinanda Habsburského.

11penazokazectvo.jpg

Bebekovci dostali aj právo na dobývanie drahých kovov, ktoré inak patrilo len kráľovi. Na hrade razili falošné mince s nízkym obsahom striebra.

Podľa slova sprievodkyne hradu, pre toto boli Bebekovci zbavení hodností, majetkov a museli opustiť Uhorsko. V brožúrke o Krásnej Hôrke a Betliari z r. 1985 sa udáva iný dôvod. František Bebek po zistení, že Turci sa zmocnili jeho hradu vo Fiľakove s cisárovým súhlasom, začal plieniť cisárske majetky, spojil sa s Turkami a vyprášil cisársku pechotu v bitke pod Krásnou Hôrkou. Za to bol z Uhorska vyhostený a r. 1558 zavraždený.

13chladnezbrane.jpg

Chladné zbrane. Ako som si všimla, niečo podobné drží v ruke aj Mikuláš I. - gemerský župan na portréte v kongregačnej miestnosti.

12muciaren.jpg

Mučiareň - Bebekovci mali aj právo meča a 200 rokov bezohľadne vládli nad životmi poddaných

     Jeho syn Juraj si vymohol u cisára milosť a vrátenie niektorých majetkov. Na strane cisára bojoval proti Turkom a na 5 rokov padol do zajatia. Po návrate ho upodozrievali, že z poverenia Jána Žigmunda pripravuje sprisahanie proti Ferdinandovi Habsburskému. R. 1566 Juraj odišiel do Sedmohradska,kde o rok umrel a ním vymrel aj rod Bebekovcov.

10gotickyhrad2.jpg

     Majetky Bebekovcov pripadli kráľ. dvoru a na hrad Krásnu Hôrku dosadzovali kapitánov. Podľa slova sprievodkyne, v poradí 10 kapitánom bol Peter Andrássy, ktorý r. 1578 prichádza na vlastnú žiadosť z Komárna. Jeho rod pochádzajúci zo Sedmohradska si majetkovo polepšil učasťou na potlačení Dóžovho povstania r. 1514. K hradnému panstvu patrilo vyše 20 obcí, ktoré častým striedaním kapitánov, hospodársky upadali.

14predrekonstrukciou.jpg

Gotický palác pred rekonštrukciou, ktorá sa má ukončiť v roku 2011.

Andrássy sa snažil získať hrad do dedičného vlastníctva. R. 1585 ho získal na 10 rokov do zálohy a hodnosť  hradného kapitána sa prepožičiavala aj jeho potomkom. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu, začal koncom 16. storočia s prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov.

14predrekonstrukciou2.jpg

Suterén gotického hradu slúžil ako skladový priestor. Teraz rovnako. V pozadí je inštalovaný vzácny gotický portál.

R. 1642 snahu získať hrad úspešne dovŕšil jeho vnuk Matej donáciou Ferdinanda III. na večné časy. Tie skončili v r. 1945 znárodnením ich majetkov. Predsa si tu však odkrútili 300 rokov.

16kongregacna.jpg

Kongregačná miestnosť, kde sa konali župné zasadnutia. Obrazy: uprostred Mikuláš I. - prvý gemerský župan z rodu Andrássyovcov, vľavo Gejza, zakladateľ Rimamuránskej Šalgotariánskej žel. uč. spoločnosti; vpravo Gyula Andrássy - prvý ministerský predseda po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní

     Matejov syn Mikuláš I. za hrdinstvo preukázané v boji proti Turkom bol povýšený do barónskeho stavu r. 1676. Stal sa gemerským županom a kráľovským radcom. Župné zasadania sa konali v kongregačnej miestnosti na Krásnej Hôrke, kde si páni sadali na stoličky vyrobené na mieru, aby bola dodržaná zásada, že pri rokovaní za stolom sú si rovní a môžu si priamo pozerať do očí.

16kongregacna3.jpg

Kongregačná miestnosť

16stolicky.jpg

Kongregačná miestnosť - stoličky vyrobené na mieru podľa výšky pánov

16obrazykongregacna.jpg

Obrazy v kongregačnej miestnosti, ktoré neviem koho zobrazujú

16obrazykongregacna2.jpg

Ďalšie obrazy, ktoré neviem koho znázorňujú. Na pravo s hrdličkou je kráľovský šašo, ktorého si vraj návštevníci s obľubou fotia. Obľúbený bol aj na kráľovskom dvore, lebo bol nemý a nemohol roznášať klebety.

     V ďalšej miestnosti by nám mohla kúsok histórie rodu Andrássyovcov rozpovedať polychrómovaná baroková skriňa.

17skrinarakoczi.jpg

Baroková skriňa údajne dar Františka Rákocziho hradnej pani Žofii Serédyovej

Často sa spomína, že bola svadobným darom Františka II. Rákocziho Žofii Serédyovej, manželke Štefana I. Mór Jókai skriňu s korintskými sĺpmi ovinutými viničom  opisuje v knihe Levočská biela pani, medzi inými vecami, ktoré Fr. II. Rákoczi daroval svojmu obľúbenému kapitánovi, keď musel opustiť Uhorsko. Ja som si porovnaním starých fotiek všimla jednu vec, že z jej vytrínky zmizli tie krajšie misy a namiesto nich sú tam lacné hrnčeky. Snáď len odcestovali na nejakú výstavu.
Skriňa napriek bohatému prevedeniu pôsobí nevkusne, ... ale čo, darovanému koňovi sa na zuby nepozerá.

17levocskapani.jpg

Vľavo: Žofia Serédyová, vpravo Levočská biela pani

     V tejto miestnosti visí obraz Levočskej Bielej pani alias Júlie Korponayovej
nad obrazom hradnej panej Žofie Seredyovej, ktorá sa vraj pre levočskú bielu pani utrápila k smrti.

    Tieto dve ženy spájal a rozdeľoval jeden muž, Štefan (István) Andrássy, generál kuruckých vojsk v Levoči, víťaz z Rábu (maď. mesto Gyor).  Obidve sa stali legendou. Jedna odpočíva v hradnej kaplnke v sklenenej rakve zdanlivo neporušená, druhej sa odseknutá hlava povaľuje možno v kostolnej krypte v Ožďanoch. 

25kaplnkaoltar.jpg

Hradná kaplnka - na pravej strane sklenený sarkofág, do ktorého preniesli mumifikované telo Žofie Serédyovej. Pôvodne bola pochovaná asi v kostolnej krypte v Krásnohorskom Podhradí, kde ju vápennaté vody a suchý vzduch prirodzene zabalzamovali.

25mumia.jpg

Múmia má zdvihnutú pravú ruku. Predpokladá sa, že ju pochovali s rukou položenou na Biblii, ktorá sa rokmi rozpadla. Pre Móra Jókaia bola jej ruka zas výborným impulzom pre vyfabulovanie príbehu o tom, ako matka z hrobu bráni svojmu synovi strieľat z hradieb na svojho otca a stláča jeho srdce. Chlapec otca nezabil, ale od toho momentu jeho zdravie chradlo.

     Juliana Korponayová nebola levočská meštiačka. Do Levoče prišla so svojim manželom, kapitánom posádky, ktorá mala zabezpečiť obranu mesta.
Bola to doba, keď človek ľahko mohol stratiť hlavu doslova i v prenesenom význame slova. Pohybovala sa medzi najvplyvnejšími ľuďmi tej doby a isto sa jej neraz zakrútila hlava pri predstave, že by aj ona mohla byť veľkou paňou. Priklonením sa na tú správnu stranu v povstaní by si mohla získať zásluhy, ktoré by z nej urobili grófku. Neistého života po boku sprisahancov už mala dosť, chcela domov, veľké panstvo, hrad, postavenie, titul.

25kaplnkamalba.jpg

Stropná maľba v kaplnke.

Juliana bola dcérou povestného odbojného Zsigmunda Ghéczyho, ktorý sa musel zapliesť do každého sprisahania proti kráľovi. Bránil Oravský hrad, pomohol utiecť Imrichovi Thökölymu, nosil odkazy k Vysokej Porte, a keď nebojoval proti cisárovi, tak aspoň proti kňazom, obsadzoval kostoly, zosnoval povstanie Gaspara Piku, utekal do Varšavy uzavrieť spojenectvo s Francúzmi, ktorého výsledkom bolo povstanie Imricha Thökölyho. Nebál sa ničoho a s bielou bradou vzbudzoval dojem samého boha. Volali ho Starý pán boh. Od istého času sa bál len blesku. Stalo sa mu totiž, že pri prechode Stratenou ho  "olízol" blesk a odvtedy mal jednu polovicu tela čiernu.

02rakocziho-trakt.jpg

Tzv. Rákocziho trakt, viditeľné sú pôvodné strielne

     Takáto horkokrvná bola aj jeho dcéra Juliana. Na jej matku starý Ghéczy zanevrel a dcéru dal vychovávať Dávidovi Absolonovi na hrad Mukačevo spolu s jeho dcérou, kým Absolon nezradil Ilonu Zrínsku. Na Gemer sa Juliana vrátila asi ako 16 ročná. Kapitán Muránskeho hradu János Korponay išiel na nej oči nechať a pre jej pohľad bol ochotný prestúpiť ku kurucom.

17obrazy_antonandrassy.jpg

Ďalšie pre mňa neznáme podobizne. V strede by snáď mohol byť rožňavský biskup Anton Andrássy (cca 1780).

     Na obraze Júlia nevyzerá ako osudová žena a dosť pochybujem, že zachytáva jej autentickú podobu.
Kedysi tu jej obraz nad obrazom Žofie Seredyovej ani nevisel.

     Ako sa to všetko v Levoči zbehlo ako nie, bola tam aj ona, keď do mesta vnikli cisárske vojská a kuruci kapitulovali. Ak aj mala zásluhy na kapitulácii mesta, jej služby neboli odmenené, zatiaľ čo Andrássy si zachránil kožu i majetok.

Keď sa kráľom stal španielsky Karol III. a sľúbil odbojníkom vrátiť majetky, aj ona sa hlásila o tituly a vrátenie Ožďanského majetku. Kráľovský splnomocnenenc, generál cisárskych vojsk Ján Pálffy, ktorý ju dal zatknúť, mučiť a popraviť v Rábe, nemohol vtedy ani len tušiť, že sa tejto žene postaral o nesmrteľný titul Levočská biela pani. Alebo to bol až Mór Jókai, ktorý neúspech a zradu Andrássyho hodil na hlavu Juliany Korponayovej?

     Štefan Andrássy mal ešte asi piatich bratov. Ale okrem brata Juraja II., asi všetci umreli bezdetní.
Ten potom založil s manželkou Máriou Szelényi novú monockú či dlholúcku vetvu. Štefan bol nútený uvolniť Krásnu Hôrku bratovi Petrovi II., ktorému bol zverený úrad župana, pretože počas vzbury Fr. II. Rákocziho po celý čas zachovával lojalitu kráľovskému dvoru. Štefan sa usadil v Betliari a tak založil betliarsku vetvu Andrássyovcov, a hoci ho v knihe Mór Jókai vykresľoval ako muža, ktorý chce zostať verný pamiatke zosnulej manželky, oženil sa aj druhýkrát s Alžbetou Árvai Barcs.

18festetichova.jpg

Tzv. Rákocziho trakt. Nad renesančným kamenným portálom zprava a zľava obrazy grófky Festetichovej, druhej manželky Štefana III. a v strede asi obraz jej manžela. Skrine vsadené do múra sú z roku 1825.

Našla som tiež rôzne informácie o tom, kto z Andrássyovcov získal grófsky titul. Väčšina spomína r. 1766 a Štefana III., manžela grófky Márie Festetichovej de Tolna, ktorá sa už ako vdova presťahovala z hradu do kaštieľa v Krásnohorskej Dlhej Lúke s jediným synom Jurajom IV. (1797 - 1872).

20festetichova.jpg

Mária Festetichová de Tolna (+1828)

Podľa publikácie Krásna Hôrka a Betliar z r. 1985 to bol zas Karol I. (1728?-1795) z betliarskej vetvy, ktorý v službách cisára dosiahol hodnosť generála a r. 1779 grófsky titul. Možno každá vetva si musela získať svoje zásluhy na titul zvlášť.

18stefan3a.jpg

Nie som si istá, žeby gróf Štefan Andrássy III., ktorý r. 1766 získal grófsky titul?

Hrad krátko po opustení vyhorel (r. 1818). Jeho vtedajšia majiteľka vdova Mária Festetichová urobila len najnutnejšie opravy, aby nespustol.

10gotickyhrad.jpg

Gotický palác najviac postihol požiar a obnova bola urobená v takomto dokumentačnom štýle.

19chodba.jpg

Pohľad na arkádovú chodbu odkiaľ vstupujeme do miestností, ktoré boli zariadené Dionýzom Andrássym na pamiatku Františky Hablavcovej.

V opravách hradu pokračoval jej syn Juraj IV. (Gyorgy), ktorý v r. 1857 na Krásnej Hôrke založil rodinné múzeum.

20juraj4andrassy.jpg

Juraj IV. Andrássy (1794-1872) - zriadil na Krásnej Hôrke rodové múzeum.

Bol považovaný za najkrajšieho muža v štáte. Založil Drnavskú železiareň a po r. 1861 bol poslancom Turnianskej župy. S Francizcou Konigsegg (1814-1871) mal 4 deti.

20muzeumfrantisky.jpg

Najstarší Dionýz (Dénes) sa r. 1866 ako 31. ročný oženil, proti súhlasu rodiny
s neurodzenou Františkou Hablavec (1838?-1902) a preto ho otec vydedil. Založil fideikomis a za dediča ustanovil syna Juraja (1846-1871).

20muzeumfrantiskyobraz.jpg

Obrazy Dionýza (1835-1913)  a Františky (1838?-1902)

Dionýz sa vzdal grófskeho titulu a odišiel do Mníchova, kde žil až do smrti manželky a živil sa aj ako maliar, hoci mu otec ponechal výnosy z majetku v Drienove a troch nájomných bytov v Košiciach.
Manželstvo s Franciskou ostalo bezdetné. Po smrti brata Juraja r. 1871 sa s ním otec zmieril.
Údajne podľa Uhorských zákonov, ak nebolo iného mužského dediča, majetok by dedil aj napriek vydedeniu. S obrovským majetkom svojho otca, ktorý zomrel už rok po smrti brata Juraja a matky Francizci Konigsegg sa vraj súrodenecky podelil aj so sestrami Máriou (1834-1916) a Elizabethou (1840-1926).

21kniznica.jpg

Pietne múzeum grófky Františky Hablavcovej.

Zdedený majetok mal 61 000 jutár ornej pôdy, 29 000 jutár lesov, vinice, bane, železiarne, 8 kaštieľov a kúrii s príslušnými panstvami v Gemerskej, Abovskej, Šarišskej a Nitrianskej župe.

21socha.jpg

Na stene je rovnaký obraz ako ten, ktorý som obdivovala na oltári v mauzóleu v Krásnohorskom Podhradí. Je zložený z farebných kúskov mramoru a pôsobí neskutočne plasticky.

22mauzoleum.jpg

Maketa mauzólea, ktoré sa rozhodol vybudovať Dionýz Andrássy pre svoju manželku, ktorá zomrela v roku 1902 v Mníchove asi na rakovinu hrtana. Z fideikomisného majetku vykúpil so súhlasom cisára 10 jutár pôdy a dal postaviť s pomocou mníchovských majstrov tento secesný skvost.

26.10.1904 previezli mŕtvolu Františky zo železničnej stanice v Rožňave do Krásnohorského podhradia na tomto koči. Dionýz sa dal pochovať vedľa svojej manželky v mauzóleu.

09koc.jpg

Ostatní Andrássiovci sú pochovaný v hradnej krypte. Pripravený bol sarkofág aj pre Júliusa Andrássyho, ale ten odpočíva v Trebišove.

24krypta.jpg

Takýto krásny anjelikovský náhrobok bol urobený pre synov Emanuela I., železného grófa z betliarskej vetvy. Zomreli len ako dvojroční. Zmieriť sa s ich smrťou im zrejme pomáhali aj slová Ježiša, ktoré sú na náhrobku napísané latinsky: "Dovoľte maličkým, prichádzať ku mne".

24kryptaanjelici.jpg 

Nie každá doba priala hradným pánom. Kde brali vôľu prekonávať ťažké chvíle? Možno si ju pretavili do svojho erbu, s textom: "Nie zdať sa, ale byť."

15erbandrassy.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Nekradnite, Boh vás vidí. Ako vyzerali prvé zájazdy po Nežnej revolúcii

Cestovali s paštétami a termoskami a hodiny v autobusoch prespievali. Keď Taliani videli československý autobus, zamykali záchody.

PRIMÁR

Víkendové dospávanie môže ovplyvniť dĺžku života

Žijú dlhšie víkendoví dospávači, alebo ľudia s pravidelným spánkom?


Už ste čítali?