Záhada Coburgovho stolíka

Autor: Jana Perásková | 21.8.2011 o 20:47 | (upravené 21.8.2011 o 22:14) Karma článku: 11,00 | Prečítané:  2775x

Po rokoch som chcela opäť navštíviť kaštieľ vo Sv. Antone, rodový majetok Koháryovcov a Coburgovcov. Práve tu v jednej z miestností, ktoré obýval bulharský excár Ferdinand Coburg sa nachádza jeho botanický stolík. Je väčší ako som si myslela

Svätý AntonSvätý Antonlivete

a hoci je skladací, nezobrala by som si ho len tak pod pazuchu na botanický výlet. Pravda Ferdinand mal okolo seba suitu, nosičov, ktorí ho sprevádzali a v staršom veku nosili v kresle po horách. Stolík je prikrytý sklom.

anton-int2.jpg

Coburgova pracovňa s botanickým stolíkom

Ferdinand si na drevené dosky kreslil hlavne kvietky, ktoré rástli na lúkach Pustého Poľa a Muráňa a zaznamenával dátumy a miesta. Posledný dátum je z 27.10.1934 a k nemu patrí text vo francúzštine: "Jediný a posledný z môjho veľkého rodu."

stolikjpg.jpg

"Jediný a posledný z môjho veľkého rodu." - Posledný Coburgov záznam

Historici nevedia, čo to môže znamenať, nik významný podľa ich mienky vtedy z rodiny excára neumrel. Ale pre excára bol rok 1934 veľmi dôležitý. Po 16 rokoch odporu Československej vlády mohol navštíviť majetky Coburgovcov a obmedzene ich využívať. Prišiel asi na jeseň. Viacerí ľudia, s ktorými sa chcel stretnúť, už nežili. Medzi nimi aj jedna žena, ktorá mu možno kedysi zarezonovala v srdci. Dnes sa už vie, že okrem detí z oficiálneho manželstva sa priznal aj k dvom nemanželským deťom. Tých vzťahov však bolo iste viac. V obci Červeňany, kde si Coburgovci odkúpili vysokú pec, sa na tamojšom cintoríne nachádza hrob s prekrásnou sochou dievčiny s ružami v náručí.

hrob.jpg

Výmysel alebo fakt, že tento hrob dal postaviť bulharský excár Ferdinand Coburg v Červeňanoch pre Máriu Törčyovú?

Komu patrí tento hrob? Kto ho dal postaviť? Z náhrobného kameňa sa dá vyčítať meno: "Mária Törčyová 1889 -1934" a text v slovenčine: "Čím si bola svojim, nevie len ten, kto ťa stratil.". Nádherná socha, sugestívny a tajuplný text. Kedysi tam mohla byť aj fotka. Žiadny rodinný hrob, žiadny kríž, žiadne rodné meno ani obvyklé "odpočívaj v pokoji". V roku 1934 tu pochovali 45-ročnú, pravdepodobne slobodnú ženu.

Rok 1934.....na Slovensko po dlhej dobe prichádza Ferdinand Coburg ako 73 ročný,...... rok 1934..... rok tak veľkej krízy, že na pol roka dokonca prestali vydávať periodikum Pravda, ...rok 1934....vyčínajú epidémie chrípky a osýpok. Podľa neoverených zdrojov samotná Mária Törčyová zomrela na zápal pľúc v Revúcej 24.2.1934. Kto mohol dať postaviť slobodnej žene v období nezamestnanosti, hladu taký nádherný pomník? Len niekto, kto na to mal. Kto nežil zo dňa na deň. Výmysel alebo skutočnosť, že tým dobrodincom bol sám Ferdinand Coburg?

predna_hora2.jpg

Predná Hora, ktorá mala byť miestom záľub Ferdinanda Coburga sa po 2. sv. vojne stala liečebným ústavom na tuberkulózu, dnes sa tu liečia gambleri a alkoholici

Keď si Ferdinand Coburg začal na Prednej hore r. 1912 stavať svoje sídlo, Mária mala 23 rokov. Cár mal 51 rokov a bol druhý krát ženatý s Eleonórou von Reuss, ktorú si r. 1908 nezobral z lásky, ale preto, aby sa starala o jeho štyri deti z prvého manželstva. (*1894 Boris, *1895 Cyril, *1898 Eudoxia, * 1899 Nadežda). Za dva roky bola hrubá stavba postavená, ale prvá svetová vojna (1914-1918) urobila v plánoch škrt. Vojna pre Bulharsko na strane Nemecka skončila porážkou a Ferdinand Coburg sa musel trónu vzdať a Bulharsko opustiť. Chcel sa uchýliť na svoje panstvá v Uhorsku, lenže medzitým sa vlády chopil maďarský revolučný výbor a ten mu to nedovolil.

anton.jpg

Rodinný majetok Coburgovcov - Svätý Anton - Antol, ktorý mali v držbe od začiatku 19. stor.

Nechcel ho prijať ani rakúsky cisár Karol. Útočisko mu nakoniec poskytol nemecký kráľ Viliam II. v Koburgu ako civilnej osobe. Z cára sa nestal úplný chudák. V zmluve s nemeckým štátom mal nárok na odškodnenie v prípade porážky vo vojne a po matke princeznej Klementíne Orleánskej zdedil cenné papiere. Odškodné mu jednorázovo vyplatili r. 1921. 25 miliónov mariek mohol síce prehadzovať vidlami, ale pre infláciu nemali skutočnú hodnotu. Preto sa Ferdinand ďalej domáhal finančného vyrovnania, až sa mu podarilo docieliť vyplácanie doživotnej renty 120 000 mariek. Ich majetky na Slovensku prešli pozemkovou reformou do vlastníctva československého štátu a Coburgovci nemohli s nimi veľmi počítať. Napriek tomu o ne bojovali. Hlavne excárov syn Cyril a prasynovec Joziáš. Prvá cesta Ferdinanda na Slovensko r. 1934 po cca 17 rokoch viedla na Prednú Horu, kde mal okrem rozostavaného kaštieľa, drevený poľovnícky zámoček.

dobrevarenie.jpg

Osobné poďakovanie excára za dobré varenie z 16.10.1935 Pusté Pole

Na Slovensku mu vždy dobre padla ľudská pohostinnosť a vedel byť za ňu slovne vďačný. Pravdepodobne však Mária Törčyová v sebe zosobňovala viac ako dobrú hostiteľku. "Čím bola pre excára, neviem." Čo ak texty na botanickom stolíku a náhrobnom kameni súvisia? Mohla byť matkou jeho syna? Prečo by však napísal: "Jediný a posledný z môjho veľkého rodu.", keď s Máriou Lujzou, prvou manželkou, mal dvoch synov: Borisa a Cyrila. Zvláštne je aj to, že na stolík už viac nič nenakreslil ani nenapísal. Na vzťahy pravdepodobne nezanevrel, lebo o rok nato sa mu narodila dcéra Marianna, ktorú mal s neterou svojej sekretárky. Kuriózne, že 74 ročný dedko s množstvom zdravotných problémov nemal sexuálne problémy. A to jeho avantúry ani týmto neskončili. Tých žien, ktoré opáčil muselo byť veľa. Menej už tých, ktoré z toho okrem trápenia aj niečo mali.

kaplnka.jpg

Nádherne žiarivé fresky v kaplne vo Sv. Antone pochádzajú od Antona Schmidta z roku 1750, reštaurované doteraz neboli, prešli len procesom čistenia chlebovou striedkou

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?